História:
Plemeno vzniklo zrejme na Arabskom polostrove, kde je chov koní pevne zviazaný s kultúrou, tradíciami i náboženstvom. Podľa legendy prorok Mohamed vybral do chovu najlepšie kone. Keď bol prorok so svojou družinou 6. 7. 622 n. l. na úteku z Mekky do Mediny, podrobil svoje kone ťažkou skúškou. Vyprahnuté a útekom unavené zvieratá vypustil k rieke, aby sa napojili. Tesne pred dosiahutím vodného toku však opäť zatrúbil k odchodu bez toho, žeby sa kone stihli osviežiť. Len päť kobýl odpovedalo na jeho volanie a vrátilo sa poslušne k svojmu pánovi. Týchto päť oddaných kobýl neskôr vošlo do histórie ako ,,Al-Kham-Sa", teda ,,Všetkých päť" a stali sa zakladateľkami chovu arabských plnokrvníkov. Volali sa Hadbah, Saglawi, Kuhejlan, Hamdani a Abajah.
Viac ako tisíc rokov podliehalo plemeno tvrdej selekcii, dlhšie ako ktorékoľvek iné. Beduíni vyšľachtilli koňa, ktorého krása a harmónia sú jedinečné a bezkonkurenčné. Nomádsky život v púšti pri extrémnych teplotných výkyvoch, nedostatku vody a potravy bol pre človeka a zviera tvrdý - stali sa na sebe závislými, vytvorili nerozlučný zväzok zabezpečujúci prežitie.
V stredoveku sa plnokrvné araby dostávajú do Európy. V súvislosti s vpádom Maurov do Španielska dochádza v priebehu desaťročí maurskej nadvlády aj ku kríženiu španielskych chovov s arabským koňom. Vznikajú tak pomerne ušľachtilé jazdeké kone, ktoré sa v pirebehu predminulého storočia stali skutočnou módou.
Arabský plnokrvník, nazývaný aj asilský arabský kôň alebo arabský ox, sa stal najdôležitejším plemenom v dejinách chovu koní.
Charakteristika:
Arab sa napriek svojmu malému vzrastu vždy zaraďuje medzi veľké kone, nikdy nie k poníkom. Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 144- 152 cm. Charakteristická je malá harmonická hlava so šťučím profilom, širokým vyšším čelom, veľkými živými očami, malými ušami a veľkými nozdrami, nasadená je na ladne klenutom krku. Má dlhé šikmé plece s výrazným kohútikom a hlboké priestorné, avšak kompaktné telo s širokým hrudníkom a rovným krátkym chrbtom. Chvost býva nápadne vysoko nasadený. Hriva i chvost nebývajú príliš husté, svojím hodvábnym vzhľadom korešpondujuú s jemnou stavbou tela araba. Končatiny sú tvrdé a suché, pevné a odolné, s výraznými šľachami a tvrdými tvarovanými kopytami. Postoj končatín býva často nepravidelný.
Vyskytuje sa predovšetkým v základných sfarbeniach, najčastejšie ryšiak, belko v rôznych odtieňoch alebo grošovaním, hnedák. Najmenej zástupcov má vraník. Strakoše nie sú dovolené.
Jedince plemena sú elegantné hrdé kone, disponujúce neuveriteľnou odolnosťou a vytrvalosťou, ktorú získali vo svojej ďalekej domovine medzi piesočnými dunami. Vďaka výnimočnému vzhľadu a bujnej povahe sa arabský plnokrvník považuje za najkrajšie plemeno na svete.
Povaha:
V arabovi sa spájajú všetky staré príslovia o ušľachtilosti a oddanosti koní. Je hrdý a odolný a tiež veľmi učenlivý a hravý. Vyniká vysokou inteligenciou a schpnosťou prispôsobiť sa. Ešte aj dnes sa vyznačuje jedinečným vzťahom k človeku.Všetko však závisí od majiteľa - potrebuje pevnú a priateľskú ruku, ktorú by mal rešpektovať. Má priateľskú povahu, avšak dokáže byť aj veľmi dominantný a možno i trochu zlomyseľný, pokiaľ si to bude môcť dovoliť.
Využitie:
Arabský plnokrvník je výhradne jazdckým koňom. Stavba tela ho jasne predurčuje k prekonávaniu dlhých vzdialeností v pomerne svižnom tempe. Preto je preňho najideálnejšou disciplínou vytrvalostné jazdenie. Vďaka svojej rýchlosti sa usporadúvajú dostihy arabov. ďalších zástupcov plemena môžeme vidieť v parkúre. Pre svoje nádherné elegantné vznosné a energické chody ho môžeme tiež vidieť v drezúrnom obĺžniku.Svojou obratnosťou dokáže byť spoľahlivým partnerom vo westernových disciplínach. Dôležité je aj využitie v zušľachťovaní mnohých plemien, a tým aj vnášanie skvelých fyziologických vlastností.
Zaujímavosti:
- arabom sa dáva meno po mame
- arab je schopný prekonať za deň až vyše 150 km aj v tých najtvrdších podmienkach
- arabovi sa hovorí aj kuhaylan, čo v preklade znamená antilopa s čiernou kožou
- arab má rozdielnu kostru ako ostané plemená, konkrétne v utváraní chrbtice- má 17 rebier (ostatné kone 18), 5 bedrových stavcov (ostatné kone 3) a 16 chvostových stavcov (ostatné kone 18) = tieto vymoženosti mu umožňujú väčšiu obratnosť, mať pri pohybe zdvihnutý chvost, lepšie dýchanie
- v krajine ich pôvodu v súvislosti s bohatstvom z naftárskeho priemyslu a zmenou životného štýlu dochádza, bohužiaľ, k postupnej stagnácii chovu koní- jediný žrebčinec s nachádza len v Egypte - El Zahraa
Zdroj: časopis Koně & hříbata
knihy Kone, Malý atlas koní, Plemená koní celého sveta
poznámky zo školy